Ukrajina a úžasných 8 dní pri Čiernom mori

Autor: benjamin wurfl | 24.7.2013 o 16:43 | (upravené 18.8.2013 o 21:19) Karma článku: 2,90 | Prečítané:  191x

Úžasné pamiatky, dobrodružná turistika, priateľskí ruskí turisti, "gastronomické zážitky" aj to je exotika po ukrajinsky.

Dobrodružstvo sa začína 2 septembra 2012 o 22:15 príletom do Odesy. Letisko vyzerá ako železničná stanica. Pred letiskom si z taxíkov vyberáme starú červenú ladu. Na naše prekvapenie, hneď dojednávame cenu 10 EUR za cestu do centra. Čo je super cena. Nastupujeme do zadných dverí, taxikár vyrazí strašnou rýchlosťou. Na červenej iba spomalí, ale nezastavuje, cítime sa ako v akčnom filme... Nezvyknem sa v aute báť, ale toto je moc aj na mňa. Na železničnej stanici si kupujeme lístky na nočný vlak do Simferopolu. Prekvapuje nás nízka cena cca. 20 EUR za miesto v ležadlovom kupé. Neskôr zisťujeme, že cesta verejnou dopravou a ubytovanie sú tie najlacnejšie veci z celého pobytu.

Sevastopol

V dôsledku prítomnosti sovietskej čiernomorskej flotily mal Sevastopol počas studenej vojny štatút uzavretého mesta. To znamenalo, že návštevníci museli žiadať miestne orgány o povolenie na vstup. Vďaka tomu je v Sevastopole aj dnes čisto a usporiadane. Ukrajincov tu žije málo, každý s kým sa dávame do reči, hovorí, že je Rus, samozrejme s ukrajinským občianstvom. Paradoxom je, že títo Rusi dokonca nehovoria ukrajinsky. Pri spiatočnej ceste z mesta do penziónu nastupujeme do nesprávnej maršrútky, t.j. mikrobusu, ktorý slúži ako MHD. Hneď ako zisťujeme, že ideme zle, vystupujeme a pokračujeme pešo.... Podľa ofotenej mapy to totiž vyzerá byť neďaleko nášho penziónu. Sídlisko vyzerá bezpečne, asi ako u nás Petržalka. Po chvíli nás však prekvapí svorka divých psov, našťastie nás nenapadli. Vystrašení si radšej berieme taxík. Taxikár nechápe, ako sme sa dostali na sídlisko a trocha nás vystríha pred týmto typom nočných exkurzií...

chersonespohlad.jpg

V Sevastopole zostávame ešte jeden deň. Najprv sa vydávame do múzea ponoriek v Balaklave, čo je komplex vytesaný do skaly v päťdesiatych rokoch. Vďaka pútavému výkladu v ruštine je to ako exkurz do časov studenej vojny. Po obede navštevujeme Chersones, t.j. ruiny antického gréckeho mesta postaveného pred 2500 rokmi na predmestí Sevastopolu. Rozloha celého areálu a hlavne stav v akom sú samotné budovy mi však vyráža dych. Je sa tu možné prechádzať celé hodiny, len keby nebolo tej horúčavy. Súčasťou je aj malá pláž, kde sa dá kúpať. Neodoláme a ideme sa tiež ovlažiť do mora, ktoré je krásne a čisté. Večer trávime s našimi ruskými susedmi. Spoločne degustujeme vodku na ruský spôsob. Dozvedáme sa, že vodka sa nesmie zapíjať vodou, ale má sa zajedať chlebom. A čo je absolútne úžasné, Rusi nám pomáhajú dohodnúť perfektné ubytovanie v Jalte za cca. 15 EUR na osobu a noc, čo by sa nám ako cudzincom asi nikdy nepodarilo.

Jalta

Jalta má reprezentatívnu historickú promenádu pri mori. Pekné kaviarne a bary, všetko otvorené do neskorých nočných hodín. Nemajú však klasickú dlhú pláž, ale iba malé úzke kamenisté pláže. Na nábreží stoja opaľujúci sa Rusi. Bolo nám vysvetlené, že v bývalom Sovietskom zväze bola kultúra opaľovania sa v stoji. Večer ideme ešte historickým trolejbusom pozrieť stredisko Alušta, ktoré je úplným kontrastom Jalty. Privítalo nás neútulnými betónovými plážami, ale aj nízkymi cenami. Nechápavo prechádzame samoobslužné reštaurácie, kde všetky jedlá ohrievajú v mikrovlnných rúrach. Našťastie sme našli reštauráciu, kde podávajú čerstvo uvarené a ešte teplé jedlo. Súvisí s tým, že miestni nie sú zvyknutí chodiť do reštaurácií, skôr chodia na drink a k tomu si objednávajú iba malé jedlá. Možno aj to je dôvod prečo na Ukrajinu obezita zatiaľ nedorazila.

lastoviciehniezdo.png

 

Hora Ai-Petri (1.243 m)

Z Jalty sa vydávame ráno maršrutkou na horu Ai-Petri (1.243 m). V autobuse mi Dušan číta z knihy o Ukrajine, že je tu zakázané chodiť po národnom parku. Vraj je za to aj pokuta a pri úraze neplatí cestovné poistenie. Vrch hory nás privíta chladným a sychravým počasím (je tu viac ako 1000 metrov prevýšenie).Vodič maršrutky nám vymenúva možnosti ako sa dostať k moru. Najviac sa nám pozdáva pešia turistika. Po dlhšom váhaní a dobrom obede schádzame teda k moru nakoniec pešo. Berieme so sebou aj Pjotra s manželkou, ruských turistov, ktorí s nami cestovali v autobuse. Cesta na dol je naozaj dobrodružná, v podstate žiaden turistický chodník, všade skaly a strmé zrazy. Po príchode na pobrežie nás ovalí tropická horúčava.

benskala.jpg

Posledný výlet

Prvým ranným autobusom vyrážame do Sudaku za ruskými priateľmi. Je tu nádherná priezračná voda, pekné výhľady na skaly, veľký historický hrad. Prvý raz na vlastné oči vidíme ako dovolenkujú ruskí turisti. Neustále si niečo kupujú, či už oblečenie alebo nápoje. Neriešia a nezjednávajú ceny. Sú vzdelaní a veľa sa zaujímajú o cestovanie po krajinách EÚ.

sudakjednanew.png

sudakzapadslnka.jpg

Odporúčam Ukrajinu

Sme spokojní, videli sme viac ako sme plánovali. Mali sme šťastie na ľudí, ubytovanie, dopravu aj počasie. Vrelo odporúčam Ukrajinu aj ďalším cestovateľom, hlavne ak majú aspoň základy ruštiny!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?